Diskusia o obrane a bezpečnosti

Autor: Ondrej Jombík <jombik@scherz.sk>, http://nepto.sk/ 9.4.2003

Dňa 9. apríla 2003 uskutočnila bratislavská ODM v priestoroch Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika na Štefánikovej ulici diskusiu na tému obrany a bezpečnosti. Hlavný dôraz sa kládol najmä na aspekty vstupu Slovenskej republiky do NATO, nie však z hľadiska všeobecne známych faktov a programových téz, ale skôr z pohľadu dopadu na každodenný život spoločnosti.

Účastníkmi diskusie boli plk. Jaroslav Cisař, pridelenec obrany ČR a plk. Ing. Karel Ludvík, policajný pridelenc ČR. Diskusiu moderoval dlhoročný člen ODM Bratislava s aktívnym záujmom o problematiku a momentálne podpredseda bratislavskej organizácie Martin Pener. Diskutujúci neboli vybraní náhodne. Obaja pochádzajú z Českej republiky. Ako vieme, naši západní susedia už členmi severoatlantickej aliancie sú a preto majú potrebné poznatky a skúsenosti, ktoré nám môžu posunúť ďalej, aby sme ľudovo povedané vedeli, čo nás čaká a neminie.

Diskusiu otvoril pán plk. Cisař, ktorý hneď na úvod zdôraznil, že pri vstupe Českej republiky do NATO nastali v myslení českej spoločnosti dva zásadné omyly. Konkrétne ten, že vstupom do NATO sa celý proces končí a ďalej tiež, že tento proces vstupu sa týka len armády. V skutočnosti je však vstup do NATO len akýmsi prvým krokom v celom komplexnom procese integrácie. Ten sa navyše netýka len zložiek obrany a bezpečnosti, ale pokrýva takmer všetky rezorty počnúc zahraničím a vnútrom a končiac životným prostredím.

V stručnom hodnotení zmien, ktoré nastali v českej armáde zdôraznil hlavne zvýšené transparentné nakladanie s finnančnými prostriedkami (ktoré v minulosti nebolo vždy pravidlom) a reštrukturalizáciu a transformáciu armády na nový, mobilnejší a flexibilnejší typ. Keďže súčasné vojská aliancie obsahujú dostatočné množstvo ťažkej bojovej techniky pre napĺňanie žiadaných zámerov, nové ale i budúce členské štáty môžu sústredovať svoju pozornosť na tvorbu partikulárnych špecializovaných jednotiek schopné vykonávať technicky a odborne vysokozamerané úlohy.

Ďalším diskutujúcim bol pán plk. Ludvík, ktorý predstavil funkciu policajného pridelenca. Táto funkcia bola založená v roku 1996 na základe dohody medzi ministerstvami vnútra SR a ČR a jej význam je v koordinácii spolupráce medzi policajnými zložkami oboch štátov. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 20 pridelencov z rôznych krajín. Medzi zložkami polície Slovenskej republiky a Českej republiky vládnu nadštandartné vzťahy, čo je dané aj takmer zhodnými predpismi a normami oboch štátov. Tým je zaručená vysoká kvalita vzájomnej kooperácie.

Otázky poslucháčov boli širokospektrálne. Spomenulo sa všeobecneznáme zlé zabezpečenie štátnych hraníc, pričom v tomto smere sa myslela najmä východná hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou. NATO má záujem o to, aby inkriminovaný niekoľkodesiatok kilometrov dlhý úsek bol dostatočne dobre zabezpečený, a preto už v dnešných dňoch pomáha slovenským zložkám pohraničnej stráže podnikať príslušné kroky vedúce k naplneniu tohoto cieľa. Čo sa týka hranice medzi ČR a SR, táto je problematická z toho dôvodu, že obyvatelia oboch krajín majú zabezpečený voľný pohyb a prekračovanie štátnej hranice v jej ľubovoľnom mieste a preto je ťažké na tejto hranici lokalizovať a identifikovať prípadných prevádzačov či ilegálnych imigrantov.

Jednou z ďalších tém bola otázka vojenských tajomstiev NATO. Účastníkov zaujímalo, aký je rozsah týchto informácií a na akých úrovniach sa k nim prichádza do styku. Ďalej tiež aké konkrétne kroky musela Česká republika podniknúť v rámci procesu integrácie do severoatlantickej aliancie v súvislosti s problematikou utajovaných skutočností. Obaja diskutujúci spomenuli existenciu presne vymedzených personálnych funkcií a k nim prislúchajúcich stupňov utajenia, ďalej existenciu NBÚ (Národný Bezpečnostný Úrad) tak v ČR ako i v SR zodpovedajúce za problematiku a na záver sa zhodli v tom, že práca a nakladanie s utajovanými skutočnosťami patrí v NATO medzi najprísnejšie sledované aktivity.

Nasledujúce podnety smerovali najmä na výčet príslušných zbraní a možnosti ich nasadenia vo vojenských operáciach, pripravenosť niektorých ďalších kandidátskych krajín na členstvo v aliancii, otázky spoločného vzdušného priestoru Česka a Slovenska a niekoľkými vetami sa stručne zhodnotila aj momentálna situácia vo vojne v Iraku.

Na záver diskusie moderátor Martin Pener poďakoval diskutujúcim ale i poslucháčom za účasť a vyjadril presvedčenie v opätovné stretnutie pri diskusii na tému obrany a bezpečnosti.